Majku Danihelovú odmalička priťahovali príbehy. Chcela ich čítať aj tvoriť. Prvú poviedku napísala na písacom stroji u babky v robote a bola o Svätoplukovi a jeho červenom Ferrari.
Vyštudovala hotelovú akadémiu, ktorá síce nemala s písaním a so slovenčinou nič spoločné, zato ju tam naučili variť, získala certifikát z barmanského kurzu a pozbierala kopu zážitkov na praxi v hoteloch. Bol to dôležitý krok pre jej písanie. Nové skúsenosti a cestovanie po Slovensku jej pomohli lepšie rozvíjať autorské schopnosti.
Po strednej škole zamierila rovno k štúdiu editorstva a vydavateľskej praxe. Po dosiahnutí bakalárskeho titulu v štúdiu nepokračovala a momentálne sa venuje editorstvu, fotografovaniu, pečeniu a v prvom rade písaniu.
Rada pracuje s rukopismi, pomáha autorom rozvíjať ich talent. V prvom rade je však autorka a väčšinu voľného času trávi vo vlastnom svete.
Pri písaní sa vždy riadi pravidlom: „Píš také príbehy, aké by si si chcel sám prečítať.“